Ján Polgár medzi nestormi nášho futbalu

autor: Eugen Magda
1849x čítané

Roky nezastavíš a pri pohľade do archívu sa človeku nechce veriť, že Ján Polgár sa narodil 31. mája 1929 v Čope. Pravda, žil tam len niekoľko mesiacov, lebo ešte bol v plienkach, keď sa rodičia presťahovali do metropoly východu. Z toho je jasné, že tento bývalý popredný čs. futbalista oslávi v posledný májový deň 85. narodeniny.

„V Zlatej knihe futbalu na Slovensku“ ho určite nevoľky, ale aj tak predsa len trochu okradli o prvé úspešné roky a dostali mnohých omylom na vedľajšiu koľaj. Napokon o roku 1949 na 213. strane čítame: „Bývalý internacionál a tréner pražskej Sparty Ferenc Sedlaczek mohol vytvárať silnejšiu jedenástku ako jeho predchodcovia z mladých talentov Ladislava Labodiča, Jozefa Gašparíka, Korola Dobaia, Tibora a Vojecha Čitákovcov, Štefana Polgára, a priradiť ich k rutinovaným Matysovi, Zibrinyimu, Hučkovi, Steinerovi, Klimekovi, Nepkovi, Greškovičovi i Ivankovi. Takto vniklo jedno z najsilnejších mužstiev košickej futbalovej histórie.“

Všetko by bolo v poriadku, keby... V skutočnosti pri mene Polgár išlo o Jána, ktorý nám tento fakt potvrdil:

„Brat Štefan po skončení dorasteneckého veku v Košiciach ligu nikdy nehral, lebo odišiel do Fiľakova. Aj moje kroky pôvodne mierili tam, ale ja som si zahral najvyššiu súťaž už v Jednote a Dyname, dostal som ponuku hrať ligu i za Dynamo ČSD, odkiaľ som sa dostal aj do reprezentácie.“

Z knihy opravme ďalšiu nepresnosť, lebo spomínanú silnejšiu jedenástku neformoval Szedlacsek, ktorý už bol Prešove, ale Arpád Regecký. Ako talentovaného útočníka ho pripravoval ešte tréner Ladislav Ungvarský-Špak, ktorý sa neskôr usadil v Karlových Varoch. On sa v roku 1948 dostal do I. ligy v jeseni, ale vtedy z nej nik nevypadol. Mal iba 19 rokov a v 8. kole zažil v drese ŠK Jednota ako jeho odchovanec ligový krst medzi seniormi proti Zbrojovke Židenice. Nastúpil v zostave: Matys. Kaincz, Prošovský, Hučka, J. Steiner, Tesár, Turek, Polgár, Čiták, Rakovský, Dobai. Oslávil ho neuveriteľne, keď strelil dva góly a zaslúžil sa o víťazstvo 3:1.

Na jar 1949 sa z Jednoty stalo Dynamo. Zo toto mužstvo hral proti Žideniciam víťazný zápas 2:0!, ale zaujímavé je, že strelcami gólov pre zmenu boli Kertész a Polgár, teda prvý pomaly z končiacej a druhý zo začínajúcej generácie. Keďže hral stále dobre, 14. októbra 1951 nastúpil v drese ČSR B proti silnej rezerve Maďarska. Tá našim nič nedarovala a 4:0 vyhrala nad touto zostavou: Jonák - J. Steiner, Kopčan - Benedikovič, Marko, Pluskal - Pazdera, Moravčík, Polgár, F. Fecko (I. Urban), Zelinka. O niekoľko týždňov neskôr sa Polgárovi nesplnilo veľké želanie, lebo prišiel o titul, keď Dynamo ČSD len kvôli horšiemu skóre muselo uvoľniť trón obhajcovi titul NV Bratislava a uspokojiť sa s tretím miestom. Pritom - na prvý pohľad chcelo to málo, v bezgólovom zápase s Prešovom streliť brankárovi Mrlinovi z Mariánskych Lázni gól, no nepodarilo sa to nielen jemu, ani nikomu, inému, hoci Polglár bol pred rokom s 11 gólmi najlepším strelcom mužstva. Nik však netušil, že po nasledujúcom ročníku elitu opustia. Pravda, Dynamo začalo síce s Polgárom, ktorý dal v prvých štyroch kolách štyri góly, ale potom v apríli 1952 narukoval. Najskôr do ATK, ale keďže mu nechcel prestup podpísať, nasmerovali ho do Krídla vlasti Olomouc k trénerovi Vytlačilovi a spoluhráčom mu bol brankár Schrojf i ďalší známi futbalisti.

Po návrate domov hral za Spartak VSS, ktorý však po roku opustil elitu. Preto odišiel na rok do Prešova, kde s bratmi Pavlovičovcami a s ďalšími obsadil šiestu priečku. Hneď na to sa vrátil do Košíc, kde si podal ruku s Lokomotívou - ako hráč, a neskôr i tréner. Vo veľkom futbale prežil 15 sezón, odohral okolo 300 zápasov a v lige dal vyše 40 gólov. Ako tréner pôsobil v Lubeníku, v Starej Ľubovni, Moldave, v Poproči a najmä v košickej Lokomotíve s mlaďou. I to jasne prezrádza, že to bol pre futbal veľmi osožný pán. Dal mu ozaj veľa, preto si zaslúži mimoriadne ocenenie a uznanie. Aj preto ho už pred piatimi rokmi zdobil Zlatý odznak SFZ.