Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

25. 07. 2014 o 04:58

Futbalová Lokomotíva má za kým smútiť

autor: Eugen Magda
1446x čítané



Futbalovú rodinu metropoly východu opustil v minulých dňoch ďalší ligový hráč. Do histórie vošiel tým, že v ročníku 1965/66 bol kľúčovým mužom, ktorý prispel výrazne k záchrane Lokomotívy medzi elitou, a tiež k tomu, že zásluhou tohto nováčika mali Košice na dlhší čas dve mužstvá v I. lige. To si dobre uvedomujú najmä fanúšikovia tohto mužstva, lebo Dezider Serfözö bol v tých časoch nie hocijakým útočníkom. V drese železničiarov dal z ich 19 gólov, štyri, teda najviac, nehovoriac, že o jeden tromfol aj takého kanoniera, akým bol Scherer s poctou najlepšieho strelca na MS' 62 v Chile.

To však nebolo všetko, lebo útočník na ľavej strane útoku, na ktorej vytvoril dvojicu s Daňom, dal v poslednom 26. kole najdôležitejší gól počas hráčskej kariéry. A to hral výnimočný zápas, aký história pamätá málokedy. Hosťujúcej Sparte Praha išlo v ňom o titul a Lokomotíve o záchranu. Plný dom vraj pred 30 tisíc divákmi hnal mužstvo dopredu, ktorému neuveriteľne narástli krídla. Strelilo nakoniec tri góly, z ktorých dali po jednom Scherer, Serfözö i Šnýr a víťazstvo 3:1 aj záchrana boli na svete. Z tohto výsledku sa veľmi tešila i Dukla Praha, ktorej Košičania pomohli k zisku titulu.

Pravda, futbalista, ktorý sa narodil 6. marca 1937 vo Veľkej Ide a predtým zohral niekoľko ročníkov II. ligu v Čermeli, bol práve rok pred postupom železničiarov vo VSS Košice, za ktoré zohrali štyri majstrovské stretnutia. Tam akoby cítil, že nie je to jeho pravé domovské miesto. Vrátil sa domov a nakoniec urobil radosť sebe i Lokomotíve, v ktorej zostal na vrcholnej scéne aj v nasledujúcom ročníku. Pravda, po tridsiatke zanechal aktívnu činnosť na vrcholnej úrovní, ale zahral si ešte na nižšej úrovni, dokonca pôsobil tiež pod Tatrami vo Svite.

Počas kariéry získal futbalové ostrohy najmä od trénerov Františka Fecka, Štefana Jačianskeho i strieborného futbalistu na MS' 34 Štefana Čambala. Keď mu pribúdali ďalšie rôčiky, získané skúsenosti uplatňoval na trénerskom poli. Dokonca trénoval aj svoju rodnú Veľkú Idu, ktorej sa aj s naverbovanými hráčmi snažil odovzdať čo najviac futbalového umenia. Dodajme, že Košice počas jeho mladšieho futbalového veku často I. ligu nehrali. Odohral pomerne veľa zápasov II. ligy za miestnu Lokomotívu, ale fanúšikovia futbalu ho videli počas troch rokov na ligových trávnikoch. V ročníku 1964/65 vo farbách VSS, kde vôbec prvý zápas najvyššej súťaže zohral v derby východniarov proti Prešovu. V oboch košických celkoch odohral 28 zápasov a strelil päť gólov, ktoré mali pre Lokomotívu veľkú hodnotu.

Ešte v máji tohto roku bol v Čermeli na zápase starých pánov, pred niekoľkým týždňami sa rozprával so známymi z futbalových kruhov, ale v utorok na jeho domovskom štadióne už visela čierna zástava. Vďaka nej sme sa onedlho na to dozvedeli, že 21. júla vo večerných hodinách odišiel z tohto sveta do futbalového neba vo veku 77 rokov Dezider Serfözö. Ak niekto zomrie, zvykne sa o ňom hovoriť, že to bol dobrý človek. O tomto futbalistovi to platilo nefalšovane, teda dvojnásobne. V piatok 25. júla v popoludňajších hodinách bola s ním v košickom krematóriu posledná rozlúčka, na ktorú zaiste prišli aj bývali spoluhráči a fanúšikovia vzdať mu úctu, lebo si ju ozaj zaslúžil.

Česť jeho pamiatke!