Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

23. 05. 2014 o 18:14

Vďaka driblingu košickým Garrinchom

autor: Eugen Magda
1365x čítané



Bol úspešným futbalistom už za mlada. Na svedomí to mala lopta a dobrá partia šarvancov. Július Kánássy v hre vynikal, preto sa ocitol pri výbere medzi asi 300 košickými chlapcami na štadióne na Solovjevovej ulici, ktorí túžili po ligovom drese. On sa v ňom ocitol a neskôr sa zaradil medzi ozdoby košického futbalu. Na jeho dribling skalní nezabúdajú, preto po známom Brazílčanovi dostal prívlastok Košický Garrincha, ktorý si vyslúžil oprávnene.

Ešte dávno predtým, presnejšie pri svojich začiatkoch, sa ocitol vo výbere žiačikov, kde sa dostal do tridsiatky vyvolených a tým aj pod ruky skúseného trénera Hollera. To všetko akoby Julov rast pokropilo živou vodou, lebo už v roku 1951 získal v drese mladšieho dorastu Dynama ČSD pod taktovkou trénera Ladislava Palečka titul čs. majstra s Magyarom, Lovackým, Pintérom, Czeszciczkym, Lenártom, Dolinským, Schwarzom, Felszeghym a inými budúcimi ligovými futbalistami.

V nasledujúcej sezóne vo farbách staršieho dorastu VSS oslavoval pre zmenu majstrovskú korunu s trénerom Jozefom Leškom takmer v tom istom zložení, aj keď niektorí hráči ostali na pôvodnom brehu. Kým mlaď kraľovala, seniori prežívali múky, lebo Dynamo ČSD vypadlo z I. ligy a Košiciam zachránila túto súťaž len reorganizácia za zeleným stolom, ktorá posunula medzi elitu Lokomotívu Košice. S týmto názvom sa tak v I. lige stretávame prvý raz až v roku 1953, rovnako ako s Kánássym, ktorý v čudných pomeroch menil každú sezónu dres. Kúzlo ligy však bolo veľké... Dostal šancu hneď v 1. kole 17. mája. Pre neho to bol dvojnásobne vzácny deň, lebo pred 5 tisíc divákmi ozdobil svoj debut prvým gólom. Železničiarom však nepomohol, lebo podľahli Sparte 1:2 v zostave: Škultéty - Iľko, Dolejší, Czeszciczky, Gašparík, Nepko, Kánássy, Košč, Pollák, Zakršmid (F. Fecko), Greškovič. Horšie však bolo, že väčšina skúsených hráčov z metropoly východu odišla, preto zvyšní starší a mladí v ostávajúcich zápasoch káru zväčša neutiahli. O to viac, že súťaž bola iba jednokolová, takže kým sa mužstvo sformovalo, bolo po sezóne i I. lige. Skončilo v nej posledné - a vypadlo. V roku 1955 pomohol Spartaku VSS vyhrať II. ligu, a tak v päťdesiatom šiestom si zahral opäť najvyššiu súťaž. Nastúpil hneď v premiérovom kole, v ktorom strojári 11. marca pred 10 tisíc divákmi remizovali s Duklou Praha 2:2. Po sľubnom prvom kroku prišlo viac nevydarených zápasov - a ďalší košický pád.

V rokoch 1957-1959 Kánássy hral v Bratislave v drese Slovana, lebo Košičania po zostupe nedali rodákovi ani 8 tisíc korún na tzv. výpomoc, čo bola v tom čase akási norma za vernosť, ale vyčkávali, kým sa za 15 tisíc neupísal belasým. O jeho odchode funkcionári Spartaka nechceli ani počuť. Lenže v roku 1957 sa objavil na Slovensku brazílsky tím FC Bahia. Východniari chceli toto mužstvo vidieť stoj čo stoj, ale dokázali ho prilákať na štadión na Solovjevovej ulici iba za výdatnej pomoci Bratislavčanov, ktorí si však dali podmienku: za Bahiu chceme Jula! Prestupový hlavolam sa tým skončil a pravé krídlo strojárov sa objavilo zrazu bez problémov v belasom drese. „Tréner Leopold Šťastný mi vymyslel prezývku Egér, čiže myš, lebo svojimi kľučkami som sa dokázal dostať za chrbát obrancov súpera, no a spolu so známou košickou Šušu ma sprevádza do dnešných dní,“ hovorí Kánássy. Na novom pôsobisku hral v kádri, ktorý spolu s ním okrem iných tvorili Schrojf, Vičan, Popluhár, Jankovič, Vengloš, A. Urban, Obert, A. Moravčík, E. Pažický, A. Bílý, J. Kováč, Balážik a skončil s nimi v lige raz štvrtý a potom ôsmy. V rokoch 1953-1957 hral 7-krát za čs. juniorov. Počas účinkovania na Tehelnom poli sa dostal aj do širšieho výberu ČSR A s Masopustom a spol., ale nikdy nedostal šancu. Za to za ČSR B nastúpil dvakrát - vo víťazných dueloch 2:0 s Rakúskom a 3:1 s NDR.

Aj keď v drese Spartaka VSS Košice Julo hrával na pravom krídle, v Bratislave nastupoval na ľavom. „Tréner Štastný mi povedal, že má samé pravé krídla a ani jedno ľavé. Keďže nechcel naň stavať domácich odchovancov, tento post vyárendoval mne. Nakoniec, našli sme spoločnú reč, no čo bolo najdôležitejšie, s mojimi výkonmi bol spokojný, takže nikdy som to nepriaznivo nepocítil najmä na prémiách.“

Žiaľ, po návrate domov a po odchode Kvašňáka do Sparty Jednota pod taktovkou Zoltána Fazekaša sa v I. lige nezachránila. Obrat nastal príchodom trénera Štefana Jačianskeho v januári 1963, takže po jarnej sezóne sa VSS tešili z návratu medzi elitu. S nimi si v roku 1965 vychutnal bronz a v sezóne 1967/68 vo víťaznom dueli s Baníkom Ostrava 3:0 nastúpil ako 34-ročný naposledy v zostave: Švajlen - Pivarník, Desiatnik, Š. Jutka, V. Jutka, Daňko, Pollák, T. Tóth, Strausz, Scherer, Boroš (Kánássy). Neodišiel však od futbalu. Po príchode Jozefa Vengloša do VSS bol dva roky jeho asistentom a prispel tak k ligovému striebru strojárov v roku 1971, o ktorom Košičania dodnes hrdo tvrdia, že v tých časoch aj pri sile Trnavy a Slovana hrali VSS u nás najkrajší futbal. A Jula, ako celú vtedajšiu partiu, mrzí len jedno, že prepásli jedinečnú šancu a nezískali titul.

Neskôr priaznivo ovplyvnil rast mlade vo VŠA, ktorej daroval skusy z vyše 300 seniorských zápasov. Napokon, prispel k výchove viacerých ligových futbalistov, z ktorých hodno spomenúť najmä bývalých alebo súčasných reprezentantov Slovenska O. Daňka, Janočka, Oravca, Šuchančoka, Zabavníka a ďalších ligových hráčov. O jeho výnimočných službách, ktoré urobil v prospech futbalu, svedčí aj to, že bol jedným z prvých nositeľov Zlatého odznaku SFZ. Nakoniec, Kánássy je dodnes veľkým vyznávačom najľudovejšej zábavy, o čom svedčí skutočnosť, že aj v pokročilom veku ešte v drese internacionálov naháňa loptu, za čo si zaslúži obdiv a uznanie. O to viac, že v nedeľu 25. mája sa muž s ročníkom narodenia 1934 dožíva 80 rokov. Nuž, gratulujeme mu a ďakujeme za všetko, čo pre slovenský futbal urobil. Pred Corgoň ligou MFK Košice – MFK Ružomberok tak osobne urobil aj prvý podpredseda SFZ Ing. Richard Havrilla. Julo, zvaný Šušu, mal z toho obrovskú radosť.