Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

06. 05. 2014 o 09:06

Zo Stropkova viedla púť Flešára až na MS

autor: Eugen Magda
1994x čítané



Dlhoročný brankár Lokomotívy Anton Flešár patril medzi výkvet košického a čs. futbalu. Keďže v metropole východu roky patrili medzi opory brankári, z predvojnových rokov sa človeku tlačia do úst mená Kardoš – zhodou okolnosti sa ako prvý dostal za čias Pláničku do čs. reprezentácie – ďalej Jelč, Horák, po oslobodení Beller, Klimčok, Matys, Švajlen, Schrojf, Flešár, Holeš, Seman, Molnár, Čontofalský, ale mohli by sme spomenúť aj ďalšie postavy medzi tromi žrďami, čo iba prezrádza, že Košičania mali nie jedno obdobie silný gólmanský post. Dlho sa na ňom prezentoval úspešnými zákrokmi aj Anton Flešár, ktorý oslavuje sedemdesiatku.

Gólman Čermeľa sa narodil 8. mája 1944 v Stropkove. Tam vyrastal v miestnej Tesle, ktorá sa stala veľkou liahňou talentov, ale až po jeho prestupe do Bardejova. Ocitol sa tam na základe výmeny, keď jedni potrebovali brankára a druhí útočníka. Nuž, Micheľ, otec slávneho Ľuboša s píšťalkou, balil kufre, odišiel na nové pôsobisko, ale sotva predpokladal, že tam zakotví natrvalo a stane sa vzácnym a úspešným učiteľom talentov. Nádejný Tono si zmenil klubové farby, ale nevydržal v nich dlho. Prišiel povolávací rozkaz a ten mu velil rukovať do Prahy, kde sídlil najsilnejší výber Dukly, v ktorom spolu s Viktorom a Kozinkom, ktorého sme poznali aj z Trnavy a neskôr z Bohemiansu, postupne vytvoril silné trio. Vojaci robili všetko pre to, aby nezvyčajný talent z východu sa stal na dlhšie obdobie ich príslušníkom. On sa však tri a pol mesiaca pred koncom základnej služby rozhodol ináč. Vybral si košický Čermeľ, kde pred jeho príchodom kraľovala brankárska dvojica Schrojf – Čumita. To sa písal ročník 1966/67, v ktorom Fleši zažil krst v drese Loky. Zvládol ho perfektne, lebo do konca majstrovskej sezóny odchytal ďalších 17 ligových zápasov. Najlepšieho brankára MS´ 62 v Chile Schrojfa striedal prvý raz v piatom kole, keď Lokomotíva VSŽ prehrala v Hradci Králové 1:4 v zostave: Schrojf (Flešár) – Knap, Urban, Slosiarik, Lazar, Hájek, Turanský, Kassai, Gyurek, Serfözö, Daňo, ktorý bol aj jediným košickým strelcom. Potom sa až do konca jesennej sezóny striedal na brankárskom poste so Schrojfom. Po nej odišiel Vildo na austrálske angažmán a Tono chytal celú jarnú sezónu, po ktorej skončili železničiari na dvanástej priečke. Zverenci Štefana Čambala urobili rozhodujúci krok k záchrane v predposlednom kole, keď v košickom derby vyhrali nad VSS 1:0 gólom Gyureka. Pravda, Flešár si užil už v tom čase konkurencie dosť. Po Viktorovi a Schrojfovi prišiel Holeš... Tento brankár najmä v roku 1968 chytal vo výbornej forme, takže si vybojoval letenku na olympijské hry v Mexiku. To všetko nútilo stropkovského rodáka vysúkať rukávy ešte viac. Drinu však nepodstúpil daromne. Naopak, svojím umením začal pútať aj pozornosť trénera reprezentačného A mužstva Jozefa Marka. Hoci sa mohol spoľahnúť na silnú dvojicu Viktor – Vencel, na MS 1970 v Mexiku potreboval ešte tretieho brankára. Z veľkej konkurencie, ktorú tvorili napríklad aj Švajlen a Schmucker, padla napokon voľba na muža zo železničiarskych farieb. Nominačnú pozvánku dostal napriek tomu, že nemal ani jeden reprezentačný štart, čo akoby v tých časoch bola čs. špecialita, lebo aj na MS' 62 v Chile bol Schrojfov náhradník Kouba bez reprezentačného krstu. Flešár výkonmi medzi žrďami v najvyššej súťaži doslova ulahodil nášmu kormidelníkovi, ktorý mu dal predsa len šancu ešte pred mexickým výkopom, keď naši po medzipristátí na ceste za veľkú mláku vyhrali 9. mája v Luxemburgu nad Luxemburskom 1:0 v zložení: Viktor (Flešár) – Dobiáš, Hrivnák, Horváth, J. Zlocha – Hrdlička (Kuna – Pollák), Kvašňák – F. Veselý (B. Veselý), Jurkanin, Adamec, Albrecht (Ján Čapkovič).

Pre košického brankára mal debut dvojnásobnú príchuť, lebo okrem premiéry to bol súčasne pre neho aj darček k 26. narodeninám, ktoré oslávil deň predtým. Vtedy ešte sám netušil, že v Mexiku budú ako kolektív ťahať za kratší koniec, ba ani to, že po návrate domov zažijú neželanú futbalovú búrku. Po prehre s Brazíliou 1:4 podľahli o tri dni neskôr Rumunsku 1:2 a naprázdno vyšli aj do tretice proti Anglicku po inkasovanom góle z jedenástky. Zápasy sa teda vyvíjali pre nás tak nepriaznivo, že muž z tretej brankárskej pozície sa v Guadalajare nedostal na štadióne Jalisco medzi žrde. Pritom pri jednej debate nám Tono prezradil: „Tréner Marko mi chcel dať príležitosť v záverečnom zápase skupiny proti Anglicku. Lenže vo vedení našej výpravy už bola veľmi dusná atmosféra, takže zostavu na posledné stretnutie určovali zväzoví funkcionári. Marko prišiel iba prečítať mená tých, čo dostali dôveru. A tak som zostal mimo hry. Ani to však neznižuje poctu, ktorá sa mi ušla, pretože byť priamym účastníkom majstrovstiev sveta je zážitok, na aký sa nedá nikdy zabudnúť.“

Po návrate domov bolo na celú výpravu zle-nedobre. Niektorí vtedajší vladári futbalu a ÚV ČSZTV vykonštruovali prípad Puma – Adidas a príčiny mexického neúspechu boli na svete. Takmer všetci hráči sa dostali na vedľajšiu koľaj. Aj Flešár si myslel, že popri dvoch reprezentačných štartoch v juniorskom drese, ktoré absolvoval ešte v šesťdesiatych rokoch, a jednom za áčko, sa môže so štátnym dresom definitívne rozlúčiť. Búrka však pominula. Reprezentačný tím prevzal Václav Ježek, ktorý Tona povolal na medzištátny zápas s NDR. Ani naň však nespomína v dobrom, pretože 1. novembra 1972 naši prehrali na bratislavskom Tehelnom poli 1:3, hoci sa pod tento neželaný výsledok podpísal najmenej. Aj keď odchytal celý zápas, kormidelník ho do reprezentácie nepozval.

Po tomto dueli sa objavoval len v bráne Lokomotívy, s ktorou prežil viaceré pekné chvíle, dosiahol rad úspechov na domácom i medzinárodnom poli. Preto po ročníku 1973/74 ho srdce zabolelo, lebo železničiari opúšťali najvyššiu súťaž. Našťastie, iba na jeden rok, po ktorom Lokomotíva podávala vo vynovenom zložení výborné výkony. Pravda, aj rôčiky začali pribúdať, a tak ani neprekvapilo, že mladý Stano Seman, ktorý považoval Flešára za svoj veľký vzor, postupne prevzal jeho rolu, a to bol povel, že v Čermeli treba pomaly skončiť a obzrieť sa za futbalom niekde inde. Ešte v ročníku 1976/77 chytal vo dvoch stretnutiach, naposledy na jar 1977, keď Loky prehrala doma s Bohemiansom 1:3 v zostave: Flešár – Toporčák (Pizúr), J. Suchánek, Pencák, Mantič, Kozák, Móder, Fecko, Žitnár, Józsa, Ujhely. Prežíval aj radosť z víťazstiev v Slovenskom a Čs. pohári, a potom so slzami v očiach sa lúčil s klubom, v ktorom mal počas dlhých rokov rad výborných spoluhráčov. Po krátkom pôsobení vo VSŽ vrátil sa do Čermeľa trénovať brankárov. Spolu s dobrým priateľom Dušanom Ujhelym pracovali aj v Čani, ale stolička trénerov je vratká, a tak to nemajú jednoduché ani bývali futbalisti zvučného mena. Tono, ktorý má podľa štatistických údajov na konte 286 ligových zápasov, odchytal v drese Lokomotívy desať sezón. Farbám modrej armády dával stále pekný lesk. Škoda, že veľká éra v Čermeli sa pominula, lebo pri svojej sedemdesiatke popri želaní zdravia a ďalších krásnych rokov s futbalom by si za svoje výkony zaslúžil pred plným hľadiskom potlesk na otvorenej scéne.

Žiaľ, akoby sa s odchodom veľkej hráčskej generácie v Lokomotíve všetko pominulo. Aj preto na mnohé krásne a nezabudnuteľné chvíle zostávajú iba spomienky, ktoré ako jediné nemožno z futbalovej histórie vymazať.