Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

26. 05. 2013 o 15:31

Jubilant Peter Fecko bol ťahúňom i strelcom

autor: Eugen Magda
2659x čítané



Známy lekár košických ligových celkov i reprezentačných tímov MUDr. Ján Michalko ho zaradil medzi najväčšie postavy Lokomotívy a označil aj za málo doceneného hráča čs. futbalu. V drese železničiarov odviedol veľký kus roboty, patril medzi najvýraznejšie postavy v časoch najväčšej slávy čermeľského mužstva. Bol pomaly neodmysliteľným mužom stredovej formácie, ba niekoľko rokov aj jej najväčším ťahúňom. Pre hru na zelených trávnikoch mal gény po otcovi, a tak nečudo, že s menom Fecko sa v našom najpopulárnejšom športe stretávame od štyridsiatich rokov do dnes ešte v role trénera.

V tomto prípade je reč o Petrovi Feckovi, ktorý sa k futbalu dostal tak trochu za chrbtom rodičov. Chlapci z ulice sa dali dokopy a išli hrať futbal. V desaťčlennej a niekedy aj väčšej skupine nechýbal ani Peter. Lopta mu prirástla k srdcu, dostal sa do žiackeho výberu Loky, ktorý viedol skúsený pán Kožárik. Až vtedy sa otec dozvedel, že raz asi bude mať aj so synom do činenia. Naozaj mal, takže o svojom otcovi ako trénerovi po rokoch hovoril: „Cítil som to tak, že mi nič neodpustil, ba na tréningoch bol na mňa oveľa prísnejší, ako na ostatných. Nikdy ma nepochválil, iba na rozboroch na tréningoch povedal, čo robím dobre, alebo zle. Zrejme vedel, že to je najlepšia cesta k môjmu ďalšiemu hráčskemu rastu.“

Prvé úspechy nenechali na seba dlho čakať. Už v ročníku 1970/71 hral významnú rolu v ligovom doraste, ktorý sa stal majstrom Slovenska, keď po prehre s ČH Bratislava 2:3 v Košiciach, vyhrala Lokomotíva v Bratislave 2:0.

V tom som otca obdivoval, bol dobrým psychológom, vedel v nás potlačiť depresívnu náladu a presvedčiť nás, čo vieme. Nakoniec, v čs. finále sme zdolali Spartu Praha 3:0 v Čermeli, na Letnej sme vyhrali 2:0, a tak 30. júna 1971 o našom titule nik nepochyboval,“ poznamenal Peter, ktorý v ten deň sa tešil s týmto hráčskym kolektívom: Seman - Lipovský, Šarišský, L. Boroš, Havran, Fialek, Kardoš, Barna, Keruľ, Jacko, Ujhely, Cibula, Hric.

Pravda, mladý talent upútal aj trénera ligistov Milana Moravca. Keďže predtým v Trnave trénoval dorastencov, predpokladal, čo sa všetko v tomto hráčovi skrýva, a tak ho vytiahol ako prvého ešte z ligového dorastu do A-mužstva. Debutoval v ňom na jar 1971, keď v 23. kole nastúpil v Prahe proti Sparte v zostave: Flešár – J. Suchánek, Urban, Fecko (J. Farkaš), Slosiarik, Pšurný, Hric, Ondo, Móder, G. Farkaš, Ondrášek (Mycio). Letnú opúšťal síce s prehrou 1:2, ale nemal ešte ani 18 rokov a veľký krst už mal za sebou. Stal sa postupne oporou, s výnimkou vojenčiny v banskobystrickej Dukle, obliekal na vrcholnej scéne iba dres Lokomotívy. Oslavoval s  ňou viaceré významné úspechy. Tešil sa trikrát z triumfu v Slovenskom pohári, v rokoch 1977 a 1979 v Československom pohári a v 1978 z tretieho ligového stupienka. To však nebolo všetko, lebo trikrát hral reprezentačne za juniorský a dvakrát za olympijský tím. V kolektíve s OH kruhmi nastúpil 10. októbra 1979 v Görlitzi, kde podľahol NDR 0:1 v zložení: Čaloun – Kunzo, Ferančík (Horný), Ilavský, Z. Koubek – Berger, Kolkus, P. Fecko – J. Hlavatý (Babčan), Bubenko (Caudr), Slaný (D. Herda). Za olympionikov hral ešte 22. januára 1980 v Leone proti áčku Mexika, s ktorým prehrali tiež 0:1 v zložení: Seman – Mazura, Macela, Václavíček, Martinák – Rott, Berger, P. Němec (J. Svoboda) – Janečka, Lička (Šreiner), P. Mráz (P. Fecko).

Osemdesiaty rok však bol popri mexickom zážitku pre Petra aj smoliarsky. Prečo? Po dobrých ligových výkonoch ho tréner Jozef Vengloš nominoval do reprezentačného mužstva na marcový priateľský duel so Švajčiarskom v Bazileji. Čo čert nechcel, on sa zranil, a bolo po šanci, ktorú už nikdy viac nedostal. Košický pracant v poli sa prezentoval na ligovom javisku aj ako výborný strelec. Zo svojej línie dal 78 gólov, čo nie je naozaj málo a svedčí o jeho nevšedných schopnostiach. Preto ani neprekvapilo, že v železničiarskom drese odohral 14 ligových sezón, pričom ani v jednej nebol hráčom do počtu, ale vždy cenným a potrebným futbalistom. Až do 30. kola ročníka 1984/85. V tom nastúpil na rozlúčkový zápas s Lokomotívou v Chebe, kde jej pomohol vyhrať nad RH 2:1. Pre Fecka to bol dvojnásobne krásny duel, lebo dal gól a nastúpil na 300. ligové stretnutie na domácej vrcholnej scéne, ktoré odohral v tejto zostave: Figura – Kunzo, Čabala, M. Suchánek, Repík, Strapek, Fecko, Máčaj (Péter), Andrejco (Diheneščík), V. Vankovič, Andrejko.

Z Čermeľa sa pobral Peter do Rakúska. Celku Sankt Pölten pomohol postúpiť do II. ligy, z ktorej sa ďalší rok dostal do prvej, ale jeho po prvej sezóne zlákali na Cyprus, kde si ešte zahral ligu za Aris Limassol. „Počas môjho pôsobenia dosiahol tento klub svoj historický úspech, keď skončil v najvyššej súťaži na piatom mieste. Hral som v dobrej pohode, cítil som, že mám starú dobrú formu, dal som aj 15 gólov, takže s mojimi výkonmi tu vládla spokojnosť.“

Prečo teda na Cypre skončil? „Po známej afére, ktorá vypukla v Lokomotíve po zostupe z I. ligy v roku 1986, sme museli prísť domov všetci, čo sme hrali v zahraničí na výsluch. Nič nám síce nemohli dokázať, lebo my sme boli mimo diania, ale nemohli sme v tom čase von. Taká bola byrokracia, ktorá v mojom prípade znamenala kvôli pribúdajúcim rokom koniec pôsobenia v cudzine.“

S futbalom sa však nerozlúčil. Dva roky hral ešte v Družstevnej, kde sa stretla bývalá hráčska partia z Čermeľa, ktorá dostala mužstvo postupne do III. ligy. Pre Petra však táto stanica znamenala aj začiatok trénerskej kariéry. „S otcom sme neraz o tejto práci diskutovali. Boli to užitočné debaty. Išiel som však svojou cestou. Napokon, on väčšinu svojej kariéry prežil s mlaďou, zatiaľ čo ja so seniormi.“

Po Družstevnej pôsobil ako tréner v Lokomotíve, v Turni i v Čani a inde. Na otázku, či je lepšie hrať alebo trénovať, odpovedal: „Preskákal som jedno i druhé, môžem teda porovnávať. Ak by som si mohol ešte dnes vybrať, dal by som prednosť hre. Netajím, že aj ja som niekedy reptal na trénerov, kritizoval ich, ale už teraz viem, že tento chlebík je veľmi ťažký a náročný,“ dodal Peter Fecko, ktorý je od 27. mája už oslavujúcim šesťdesiatnikom. Ako rýchlo to uplynulo...